Moments of our love - 8. diel

21. january 2016 at 20:46 | MiSSi |  Moments of our love
|Moments of our love|Original|Chapter Eight|

Čas na ostrove utekal neskutočne rýchlo. Každý z nás tu našiel niečo svoje. Ja som získal Paťu, ktorá bola konečne v poriadku. Miška s Marekom konečne prediskutovali svoj vzťah a zistili, že obaja chcú to isté, byť iba svoji. Lucka s Lukášom plánujú posunúť svoj vzťah na ďalšiu úroveň, a preto sa rozhodli, že po príchode domov budú bývať spolu. Nuž, a Šimon s Dominikom... Tak tí si len užívali.
Pousmial som sa nad svojimi myšlienkami a odzadu som objal Paťu. Pevne som jej ruky obtočil okolo pásu, dlaňou som ju pohladil po dokonale plochom brušku a pritisol som sa na ňu. Dneska vyzerala extrémne sexi. Na sebe mala len krátke, čierne rifľové kraťasky a červený croptop, ktorý odhaľoval jej bruško. Svoje červené vlasy mala rozpustené, pričom jej padali už do polovice chrbta. Miloval som, keď som jej do nich mohol zapliesť prsty. Na stole boli položené jej slnečné okuliare rovnako ako aj jej snapback v šedej farbe s logom Vans. Bradu som položil na jej rameno a nosom som prešiel po jej krku. Tak veľmi som miloval jej vôňu.
"Ako chceš stráviť posledný deň na ostrove?" opýtal som sa jej šeptom a na odhalené rameno som jej vtískal nežné bozky. Perami som sa chvíľu maznal s jej pokožkou a následne som ju nechal na pokoji, aj keď nerád. Paťa sa opatrne a pomaly otočila v mojom objatí a ruky mi obmotala okolo krku. Postavila sa na špičky a venovala mi nežný bozk na pery. Žiarivo sa na mňa usmiala a následne mi prsty vplietla do strapatých vlasov. Vzdal som snahu učesať si ich. Keby sa mi to aj podarilo, Paťa by to hneď zničila svojimi neposednými prstami.
"Rozmýšľala som, že ešte vlastne nemám ani kúpené darčeky. Takže ak chceš môžeš ísť so mnou. A ak nie, tak baby sa rady pridajú. A vy si tak aspoň spravíte svoj chlapský večer," žmurkla na mňa a usmiala sa. Zasmial som sa a čelo som oprel o to jej. Dlaňami som premasíroval jej boky a nevinne som sa na ňu usmial. Čo mi samozrejme absolútne vôbec neuverila, ale bola dosť milá na to, aby to nedala najavo. A tak si miesto toho opäť stúpla na špičky a venovala mi nežný bozk na hranu čeľuste.
"Hm.. Uvažujem nad tvojou ponukou zostať tu.." zašepkal som jej zamyslene do uška a pozoroval som, ako sa jej v očiach na chvíľu mihlo prekvapenie a následne aj mierna vlna hnevu. Hneď na to sa však v jej očiach usadila len čistá láska a pochopenie. Usmial som sa na ňu a prstom som ju pohladil po líci.
"Miláčik, samozrejme, že pôjdem s tebou. Ani neuvažuj o niečom inom." Žiarivo som sa na ňu usmial a následne som spojil naše pery v nežnom bozku. Súhlasne mi zamručala do pier a prstami opäť prečesala moje strapaté vlasy. S úsmevom som sa od nej po chvíli odtiahol a nosom som sa pomaznal s tým jej. Dlaňami som ju pohladil po chrbte a následne som videl, ako sa jej po tvári rozlial žiarivý úsmev. Láska, ktorá doslova vyžarovala z jej modrých očí ma stále dokázala prekvapiť rovnako ako aj potešiť. Vedel som, že ju milujem a že sa jej už nikdy dobrovoľne nevzdám. Vedel som, že pre mňa znamenala viac ako čokoľvek na svete a v týchto momentoch, keď sme si len hľadeli do očí, vedel som, že ja znamenám pre ňu presne to isté.
"Kedy by si chcela ísť?" opýtal som sa jej s úsmevom a ešte pevnejšie som si ju na seba pritisol. Toto bude to, čo mi bude chýbať najviac, keď budeme doma. Vedomosť, že mi nie je tak na blízku a rovnako aj to, že si ju nebudem môcť kedykoľvek k sebe pritisnúť.
"Najprv sa spoločne naobedujeme." Previnilo sa na mňa usmiala zatiaľ čo po mojej tvári sa rozlial šťastný úsmev. Ani si nevie predstaviť, aký som rád, že to hovorí. Znamenalo to totiž len to, že je z najhoršieho vonku. Aj keď som vedel, že sa vždy môže stať čokoľvek. A ona k tomu nepotrebovala veľa. Stačil jej pocit neistoty a bola by opäť na začiatku.
"Pôjdem si trochu zaplávať," zašepkal som s úsmevom a nežne som ju pobozkal na čelo. Odtiahol som sa od nej a bruškami prstov som ju nežne pohladil po líci.
"Dávaj si pozor!" Posledné, čo som zachytil, než som vybehol z domu, bola jej prosba. Usmial som sa pre seba, keď mi v hlave behala len jediná myšlienka. Miloval som ju. Vedel som to. A rovnako som vedel, že už nikdy nebudem nikoho milovať tak ako ju.
Nakoniec som vo vode spolu s ostatnými strávil väčšinu doobedia. Nikto z nás nemal pojem o čase. Užívali sme si posledné chvíle odpočinku pred zajtrajším odchodom. Nikto z nás nebol nadšený a všetci sme si užívali posledné lúče hawajského slnka a vzduchu so svojou vlastnou nostalgiou v srdci. Každý z nás tu za sebou zanechával kúsok seba. Toto bolo miesto, kde sa v nás zrodilo niečo dávno zabudnuté. Naše dávno pochované detské povahy. A všetci sme vedeli, že ich tu budeme musieť nechať, až pokiaľ sa tu znova nevrátime.
Až Miška, ktorá nás prišla zavolať na obed, vniesla do našich hláv aspoň predstavu o čase. So smiechom som vybehol z oceána a dopadol som na pláž. Vedel som, že mám piesok takmer všade, ale v tú chvíľu mi to bolo jedno. Blažene som zavrel oči a nastavil som svoju tvár slnku.
"Nemal by si tu ležať len tak," ozval sa nado mnou Patin starostlivý hlas. Pootvoril som jedno oko a s úsmevom som na ňu hľadel. Svojimi modrými očami ma pozorovala, pričom sa jej v nich odzrkadľovala staroslivosť a neha, rovnako ako aj láska a obrovská radosť. Ešte viac som sa usmial. Bol som šťastný, neskutočne moc šťastný. A dovolil som, aby ma tento pocit šťastia pohltil viac akoby mal. Veľmi dobre som vedel, že žiadne šťastie netrvá večne. Vedel som, že sa musí stať niečo zlé, ale zároveň som nemohol uveriť tomu, že niečo dokáže pokaziť to šťastie, ktoré som v ten moment cítil. To šťastie, ktoré som cítil, keď sa Paťa pomaly zviezla na pláž vedľa mňa a opatrne sa ku mne pritúlila. Ani jeden z nás dvoch nebral ohľad na to že budeme mať všade piesok. V tú chvíľu nám to bolo jedno. Jediné, na čom záležalo, bolo to, že sme boli spolu. Nič viac nás v tú chvíľu netrápilo. Ale aj napriek tomu som nemal dovoliť, aby ma to šťastie pohltilo celého. Pretože vždy sa stane niečo, čo to skazí. A ten moment prišiel až príliš rýchlo..
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement