Moments of our love - 12. diel

25. january 2016 at 16:48 | MiSSi |  Moments of our love
|Moments of our love|Orignal|Chapter Twelve|

Trvalo nám mesiac, než sme boli schopní vôbec sa na seba pozrieť a rozprávať sa spolu. A odtiaľ to už išlo v podstate samo. Opäť sme sa začali stretávať spolu ako jedna veľká partia. Každý z nich pre mňa znamenal neskutočne veľa. Boli ako moja druhá rodina. A nechcel som o nich nikdy prísť. A oni boli tí, vďaka ktorým sme ja a Paťa opäť našli svoju cestu k sebe. A aj napriek tomu, že nám to trvalo nekonečne dlhé dva mesiace, bol som za to neskutočne vďačný.
Všetci sme sedeli v Marekovom byte. Bol to jeden z tých víkendov, kedy sme naozaj nerobili nič, len sedeli, relaxovali a oddychovali. A hlavne, mali svoje movie nights. A dnes bola jedna z takých nocí. V telke bežalo posledné Rýchlo a zbesilo 7 a my všetci sme boli pohodlne rozvalení po celej obývačke.
Pohodlne som sedel na jednom konci sedačky, zatiaľ čo Paťa sedela na tom druhom. Dávali sme si pozor, aby sme sa nedotýkali ani jednou časťou našich tiel. Bolo to divné, ale pochopiteľné. Pohľadom som ju pozorne sledoval. Neviem, v čo som dúfal. Možno v to, že sa mi stúli v objatí a bude to ako predtým. Než som ju nechal samu v tom najťažšom. Chápal som, že to pre ňu bolo neskutočne ťažké. Ale pre mňa tiež. Nemôcť sa jej dotknúť a ani ju pobozkať. A vidieť, aká nepríjemná jej je moja spoločnosť. Bolo toho na mňa jednoducho príliš. Nevládal som ďalej tak fungovať. Hoci sa mojim rozhodnutím nevyriešilo absolútne nič, skôr naopak.
S povzdychom som sa postavil aj so svojou prázdnou miskou popcornu. Prečesal som si strapaté vlasy a vydal som sa smerom do kuchyne. Z kuchynského ostrovčeka som si zobral popcorn a dal som ho do mikrovlnky. Nastavil som ju na správny čas a následne som stlačil štart. Kým som čakal na svoj popcorn, pohľad mi padol na veľké okno. Videl som za ním svetlá mesta a na oblohe pár hviezd. Pristúpil som k nemu a čelo som oprel o chladné sklo. Usmial som sa a pohľadom som sledoval ľudí na ulici. Starší pán s aktovkou, ktorý sa pravdepodobne vracal domov z práce. A očividne neskoro, vzhľadom na, že v druhej ruke niesol kyticu červených ruží. Pousmial som sa a v duchu som dúfal, že mu bude jeho prehrešok odpustený. Menšia partia chalanov, ktorý sa s veľkými úsmevmi o niečom dohadovali. Pripomínali mi mňa, ešte pred rokom. Dieťa s veľkými snami, ktoré sa nestaralo o problémy svet. Svet bol pre mňa gombička. Všetko, čo ma zaujímalo boli len baby a párty, na ktoré som chodil. Ako veľmi sa všetko zmenilo odkedy som spoznal Paťu. Pochopil som veľa vecí. A poučil som sa, bohužiaľ, na vlastných chybách. Bolo to bolestivé, ale nevyhnutné.
O kúsok ďalej sa prechádzal mladý pár. Zhruba v našom veku. Na oboch bolo jasne vidieť, že sú šťastní a neskutočne zamilovaní. Závidel som im a zároveň som im prial, aby im ich šťastie vydržalo ešte veľmi dlho. A hlavne, aby si ho nepokazili tak ako ja.
"Nad čím premýšľaš?" ozval sa za mnou Patin tichý hlas, ktorý ma vytrhol z môjho pozorovania. Prekvapene som sa na ňu otočil a pousmial som. Nezmenila sa. Vôbec nie. Bola to stále tá istá Patrícia. Videl so to v jej očiach. Rovnako aj bolesť a smútok, ktorý sa rovnako odzrkadľoval aj v tých mojich. Sledoval som ju pohľadom a mlčal som. Videl som, že sa necíti pohodlne. Prstami potiahla za lem svojej tmavo červenej mikiny, na ktorej mala zo zadu napísané '11 McCall' a jej štíhle nohy boli zahalené pod tmavými teplákami. Jasne dávala najavo svoje zaľúbenie v jej obľúbený seriál Teen Wolf. A ja som ju jednoducho miloval. Miloval som na nej, že bola svojská a že dávala jasne najavo, čo má rada. Miloval som na nej všetko.
"Nad nami. Nad tebou," zašepkal som potichu a opatrne a pomaly som k nej začal pristupovať. Neustúpila. A ani sa nesnažila utiecť. Bral som to ako dôkaz a zároveň malú nádej, že by všetko medzi nami mohlo byť ako predtým.
"A konkrétne?"
"Že mi chýbaš. A že som bol hrozný idiot, keď som sa ťa vzdal." Opatrne som chytil jej ruku a prstami som ju nežne hladil po dlani. "Pozri, ja viem, že to bolo pre teba ťažké. Všetko čo sa stalo. Ale bolo to ťažké aj pre mňa. Nevieš si ani predstaviť, ako ma bolelo, keď si sa odo mňa odtiahla. Keď si mi nechcela dovoliť ani len sa ťa dotknúť. A ja som bol proste vyčerpaný. Snažil som sa, Paťa, naozaj som sa snažil. Mesiac som nerobil nič iné, len trávil čas s tebou a čakal na ten moment kedy ťa budem môcť pohladiť. Ale ten neprichádzal. A ja viem, že som to všetko zaslúžil... Nebol som schopný ochrániť ťa. Sľúbil som ti, že sa ti už nikdy nič nestane a nakoniec si skončila v nemocnici. Zaslúžil som si to..." Po dlhom čase som konečne zo seba dostal všetko, čo som pred ňou celý ten čas skrýval. Nechcel som, aby mala pocit viny. Stačilo, že som ho mal ja kvôli tomu, čo sa jej stalo. A bola to moja vina, vedel som to.
"Filip.." zašepkala v tichosti a dlaňou ma nežne pohladila po líci. Zdvihol som k nej svoj zrak a následne som už len cítil jej pery na tých mojich. Ticho som jej zastonal do pier a potom som sa do toho bozku ponoril aj ja.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Hero Hero | Web | 20. march 2017 at 15:43 | React

great stories

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement