Moments of our love - 2. diel

25. december 2015 at 23:34 | MiSSi |  Moments of our love
|Moments of our love|Original|Chapter Two|

Bola som zo seba zmätená. Len nedávno som bola zdrvená z môjho rozchodu s Mirom. A dnes som mala ísť s Filipom von. S Filipom, z ktorého som bola zmätená najviac. S Filipom, pri ktorom som niečo začínala cítiť. S Filipom, ktorý bol zamilovaný. Nebola som si istá, čo mám očakávať. Od neho, od tohto večera a hlavne od seba. Viem, že k Mirovi stále niečo cítim, ale už to nie je také silné, aké to bolo predtým. A navyše ma niečo neustále ťahalo k Filipovi. Neviem, možno to bolo tým, že bol pri mne, keď som ho potrebovala a že je tu pre mňa stále. Ale vďaka nemu som sa opäť začínala cítiť šťastná. Moje úsmevy a smiech začali byť čím ďalej, tým viac úprimnejšie a žiarivejšie.
Povzdychla som si a zúfalo som sa pozrela na Lucku a Mišku. So smiechom sa pozerali na mňa. Všade dookola boli porozhadzované moje veci. Nevedela som, čo na seba. Nemala som ani poňatia, čo by som si mala obliecť.
"Som v koncoch," povedala som zúfalo a hodila som sa k ním na posteľ. Prstami som si prečesala svoje červené vlasy, ktoré mi už o niečo podrástli a zúfalo som sa na ne pozerala. Pohľadom som ich žiadala o pomoc.
"Nie si. Čo tak tie nové šaty, ktoré si si tu kúpila k tým svetlo ružovým topánkam na opätku?" opýtala sa Lucka a drgla do mňa. Prekvapene som sa na ňu pozrela a začala som nad tým uvažovať.
"A nebude to príliš? Nechcem, aby si myslel, že to beriem ako rande..." zašepkala som s mierne červenými lícami. Vedeli o mojich dosť zmätených pocitoch ohľadom Filipa. A vždy sa tvárili tak záhadne spokojne a šťastne. Nechápala som prečo. A nikto nebol ochotný vysvetliť mi to.
"Nebude. A neboj sa," povzbudivo mi povedala Miška a pomaly sa zdvíhala z postele. Prešla ku stolíku v mojej skromnej izbe a vzala z neho tašku s mojími novými šatami. Povzdychla som si a následne som na brušku mala položenú onú tašku. Pozrela som sa na ňu a želala som si, aby som si ich nebola kúpila. Potom by som nemusela rešiť túto dilemu.
"Priprav sa. A neopováž sa neísť v tom, v čom sme ti povedali," výhražne mi povedala Lucka hneď pri uchu a následne sa postavila z mojej postele aj ona. Spolu s Miškou sa na seba spiklenecky usmiali a vyšli von z mojej izby. Občas bolo fajn mať celú izbu len pre seba.
Štetcom som naposledy prešla po mojich perách, aby som im dodala ten správny vzhľad a následne som ho odložila stranou ku ostatným. Pozrela som sa na seba v zrkadle. Dokonalé líčenie. Hnedé tiene na očiach, čierna linka a umelé riasy. Na perách telovo-hnedý rúž na pery a vlasy zapletené do vrkoča. V zrkadle som sa pozerala na svetlo ružové, čipkované šaty na ramienka, ktoré ležali na mojej posteli a čakali na to, kým si ich oblečiem. S povzdychom som sa k ním vydala. Cestou k posteli na zem padlo všetko oblečenie, ktoré som mala na sebe. Urýchlene som si obliekla čisté spodné prádlo a následne aj šaty. Obula som si svoje slabo ružové až krémové topánky na opätku s remienkom a otvorenou špičkou. Z postele som si zobrala svoj telefón a zo stolíka svoje slnečné okuliare. Zhlboka som sa nadýchla a vyrazila som v ústrety večeru vo Filipovej spoločnosti.
"Aký film by si chcela vidieť?" opýtal sa ma, keď už sme sedeli v bezpečí jeho auta. Ukázalo sa, že jeho tatko myslel na všetko a preto, keď sme sem prišli, pred domom bolo zaparkované auto. Na chvíľu som sa nad tým zamyslela.
"Niečo zaujímavé," odpovedala som a usmiala som sa na neho. Pochopil, že výber nechám na neho. A vôbec mu to neprekážalo. Opätoval mi úsmev a následne naštartoval auto. Za tých pár dní sme už mesto stihli preskúmať a tak sme vedeli, kde presne sa nachádza kino. A netrvalo to dlho a Filip parkoval priamo pri ňom. Obaja sme s úsmevom vystúpili. Cítila som z neho nervozitu a nevedela som prečo. No nechcela som sa ho na to pýtať. Nechcela som, aby sa cítil pri mne nepríjemne. A tak som len s úsmevom prijala jeho ruku a nechala som sa viesť do kina. Nakniec sme sa spolu pozerali na nejakú komédiu. Čo bolo skvelé, pretože sme sa aspoň zabavili.
S úsmevom na perách sme obaja opúštali priestory kina. Hodnotili sme film. Každú jednu scénu. Naše pocity a dojmy. To, čo sa nám na filme páčilo a zároveň aj to, čo sa nám nepáčilo. Rada som s ním trávila svoj čas. Nemyslela som na to, čo sa stalo medzi mnou a Mirom. Pri Filipovi som pomaly zabúdala na všetko zlé. Cítila som sa pri ňom tak neskutočne šťastná a uvoľnená. A hlavne v bezpečí. Vedela som, že pri ňom sa mi nemôže nič stať. Prekvapovalo ma, ako rýchlo som sa dokázala z toho rozchodu spamätať. Aj keď to bolo pred dvoma mesiacmi. Pred týždňom by to bolo pre mňa ako čerstvá rana. A dnes? Neviem, no pripadala som si, akoby som si vôbec neprešla dosť bolestivým rozchodom. Prišlo mi to, akoby sa to ani nestalo. Jasné, spomienky na ten vzťah tu boli. A boli tu najmä večer, keď som sama ležala v posteli a nad všetkým premýšľala. Ale čoraz častejšie sa do mojej mysle vkrádal Filip. A vedela som, že po dnešnom večeri tam bude už iba on. Už žiadne spomienky na Mira. Už len Filip. A to ma desilo a zároveň aj tešilo. A bola som z toho nanajvýš zmätená.
"Nad čím premýšľaš?" vytrhol ma zo zamyslenia Filipov nežný hlas. Prekvapene som pokývala hlavou a následne som zistila, že už stojíme pri aute. Filip sa na mňa starostlivo pozeral a nežne ma držal za ruku. "Si v poriadku?" Bruškami prstov nežne prešiel po mojom líci a pozeral sa na mňa s obavami v očiach. Prikývla som a natisla som sa mu do objatia. Rukami som ho pevne objala okolo pása a hlavu som položila na jeho rameno. Tvár som ukryla do jeho krku a nosom som nasávala jeho úžasný vôňu.
"Bude to dobré, sľubujem," šepkal nezmyselne a dlaňami mi upokojujúco prechádzal po chrbte. Tlačil ma na seba a snažil sa ma upokojiť. Nepotreboval vedieť, prečo som taká. Jednoducho chcel len to, aby som bola v poriadku. A ja som si v tej chvíli uvedomila, že som do neho zaľúbená...
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement