#12 - The Precious Moment

10. december 2015 at 15:12 | MiSSi |  The Heartbreak Story
|The Heartbreak Stoy|Original|Chapter Twelve|

Nejedla som, nepila, s nikým som sa nerozprávala a nevychádzala som z domu viac, než bolo naozaj nutné. Rozchod s Mirom ma naozaj zložil. Nemyslela som si, že to pre mňa bude až také hrozné. No potom, ako som sa pri ňom cítila sa tomu až tak moc nedivím.
V hrubej mikine a ľahkom voľnom tričku, ktoré na mne už doslova viseli, pretože som za posledné týždne schudla okolo 10 kíl, a v čierných legínach, ktoré tesne obopínali moje chudé nohy, som vo štvrtok ráno zišla dole po schodoch do jedálne. Ešte stále tu vládla vianočná nálada, čo bolo vzhľadom na to, že je len 31. decembra, úplne normálne. Veselo sa debatovalo o tom, kto čo bude dneska robiť. Každý mal svoje vlastné plány na Silvestra. Do očí sa mi nahrnuli slzy, keď som si spomenula na moje a Mirove plány. Myslím, že tie jeho sa nezmenili. Len bude mať inú na to, aby mu ležala v náručí. Ja som na tom o niečo horšie. Možno pôjdem so Simou na tú chatu, na ktorú ma volala. Ale budem sa musieť dať aspoň trochu dokopy.
"Dobré ráno," pozdravila som chrapľavo a pokúsila som sa usmiať na rodičov. Viem, že ich to mrzelo rovnako ako mňa. No nezaslúžili si trpieť tým, že sa museli pozerať na to, ako sa z ich dcéry stáva troska.
Z kuchynskej linky som si zobrala svoj ranný čaj a natretý rožok spolu s tanierom. Napila som sa a povedala som si, že dneska sa pokúsim začať znova žiť. Musím sa jednoducho zmieriť s tým, že som pre neho bola len zábavka na pár mesiacov. Nič viac. Život ide ďalej. Je tu kopa lepších chlapov ako je on. A ja nemôžem stráviť zvyšok svojho života zavretá pred svetom a topiaca sa v slzách za to, že som mu naivne verila.
Pár krát som si odhrýzla z rožka a následne som bola nútená odložiť ho späť na kuchynskú linku. Ubudla z neho polovica, čo nie je veľa, ale vzhľadom na môj žalúdok je to dosť. S povzdychom som si zobrala šálku čaju a prešla som do jedálne. Sadla som si k stolu a pomaly som odpíjala zo svojho čaju. Moc som nevnímala debatu, ktorú viedli. Len som sa pozerala von z okna na zasneženú krajinu a vločky snehu, ktoré padali z neba na zem.
"Ideš dnes so Simou?" opýtala sa ma zvedavo sestra a tým ma vytrhla zo zamyslenie.
"Hej, na chatu, tuším," odpovedala som jej a trochu som sa na ňu usmiala. Snažila som sa tak moc ako som len vedela. Po zničených Vianociach kvôli mne som im to chcela vynahradiť aspoň takto. Nechcela som, aby sa trápili kvôli mne. Prikývla a žiarivo sa na mňa usmiala. Dobíjala ma aspoň trochou pozitívnej energie.
Celý deň som strávila pripravovaním sa na dnešný večer. Užijem si ho naplno. Tak ako ešte žiaden iný. A pokúsim sa zabudnúť na to, čo sa stalo medzi mnou a Mirom.
Keď večer zazvonil zvonček, bola som už pripravená. Oblečené som mala tesné šedé džíny, ktoré boli na kolenách roztrhané, biele tielko a károvanú flanelovú košeľu tmavo modrej a tmavo zelenej farby, pričom miestami sa našla aj čierna. Bola som jemne namaľovaná a mala som vyžehlené vlasy. Nemala som chuť a ani náladu na niečo extra. Zbehla som dole po schodoch a v chodbe som zbadala Simu. Na sebe mala skoro to isté, čo aj ja. Obula som si nízke čierne kožené čižmy a zobrala si na seba ešte tmavo modrú zimnú bundu. Na hlavu som si dala čiernu čiapku a následne som sa na ňu usmiala.
"Môžem ho zabiť, keď ho uvidím?" opýtala sa ma smutne a povzdychla si. Vedela som, na koho narážala. Záporne som pokrútila hlavou. Keby som mu chcela ublížiť, spravím to už dávno. No ja som zastávala názor, že všetko sa ti v živote vráti. A niektoré veci dokonca dvojnásobne. Prikývla a spolu sme sa vydali na tú zmieňovanú chatu.
Zhlboka som sa nadýchla a následne som spolu so Simou vošla dnu do chaty. Zamrzla som vo dverách, keď som ho tam zbadala. Sedel v rohu a v ruke držal pohár s whiskey. Bolo mi jasné, že už toho v sebe má dosť. Nevyzeral práve najlepšie, no rozhodne bol na tom podstatne lepšie ako ja. Žiarvý úsmev od ucha k uchu mu zamrzol na perách, keď ma zbadal stáť vo dverách. Videla som, ako sa postavil z miesta a v tom momente som sa otočila na odchod. Zachytila som už len to, ako mi Sima hovorila, že nevedela o tom, že tu bude aj on. Vybehla som von z chaty a narazila som do nejakého opitého chalana.
"Hej, slečna, dávaj pozor na to, kam ideš," zakričal mi so smiechom do ucha a pevne ma držal za ruku.
"Pusti!" zavrčala som naštvane a strčila som doňho. Dopadol do snehu a začal nahlas nadávať. Bolo mi to jedno, chcela som sa len dostať odtiaľto čo najďalej. Nič iné ma nezaujímalo.
Bola som už takmer pri ceste, keď sa mi okolo zápästia ovinuli niekoho prsty. Do nosa ma udrela známa vôňa a následne som počula aj známy hlas.
"Chýbala si mi. Vieš, chcel som, aby sme dnešný večer strávili najprv sem a potom len my dvaja na tej chate, kde sme mali prvé rande. Chcel som spraviť romantickú večeru a povedať ti o všetkom. Chcel som ti povedať, že som sa do teba šialene moc zamiloval. A že nemyslím na nič iné iba na teba. A že chcem s tebou stráviť zvyšok svojho života, pretože ty si to dievča, ktoré som tak dlho hľadal." Po lícach sa mi začali kotúľať slzy. Stále som ho ľúbila, no nedokázala som mu odpustiť, čo spravil. Otočila som sa k nemu. Bolo mi jedno, že ma znova videl plakať kvôli nemu.
"To si zistil kedy?" opýtala som sa ho, no nedala som mu možnosť odpovedať, pretože som pokračovala ďalej. "Vtedy, keď si trávil večery so mnou a hovoril mi ako ma ľúbiš? Alebo vtedy, keď si to všetko vravel v bare a zabával sa na tom, aká som naivná? Alebo vtedy, keď si sa ma ani nepokúsil zastaviť, keď som to všetko počula? Alebo vtedy, keď som od teba definitívne odišla?"
"Keď sme sa prvýkrát milovali. V ten večer. Keď si mi potom ležala v náručí a tisla sa ku mne akoby som bol to jediné na čom ti v živote záleží. Vtedy som si uvedomil, že som sa do teba šialene zamiloval. Vtedy som s tým skončil. Nechal som si všetko, čo sme spolu robili pre seba. Chránil som si tie momenty ako to najcennejšie v mojom živote, pretože to pre mňa tak aj bolo. Chcel som s tebou stráviť každú sekundu, ktorú som mohol. Vedel som, že raz ti to budem musieť povedať, no nechcel som, aby si sa to dozvedela takto," povedal a po lícach sa mu začali tiež kotúľať slzy. Bože, tak moc som vtedy chcela pristúpiť k nemu, pevne ho objať a pobozkať. A byť s ním. Ale nemohla som. Nechcela som sa znova popáliť.
"Viem, nedáva ti zmysel, prečo som teda Paľovi vtedy nič nepovedal. Chcem len, aby si vedela, že som chcel, aby si bola šťastná. A rozmýšľal som nad tým, že ti možno bude lepšie bezo mňa. Ale keď som ťa potom zbadal stáť na chodbe a keď som videl, ako ti po lícach tiekli slzy, vedel som, že nebudem schopný vzdať sa ťa. Chcel som ti povedať pravdu, no nedokázal som to, keď som videl ako z tvojich očí pomaly odchádzala všetka láska a šťastie a ten lesk, ktorý som na nich tak miloval. Paľovi som ešte v ten deň všetko povedal. Pohádal som sa s ním kvôli tebe. A bolo mi to jedno. Len som ťa chcel späť. Chcel som ťa držať v mojom náručí a vidieť tvoj úsmev a jednoducho ťa milovať. No vedel som, že ty sa už nevrátiš. Dúfal som, že ťa niekde stretnem a budem mať možnosť povedať ti to všetko, ale nikde som ťa nevidel. Vedel som, že sa mi vyhýbaš. A tak som pomaly prestal dúfať, že ťa ešte niekedy uvidím. A že vôbec ešte niekedy budeme spolu." Jednou rukou si zotrel slzy z líc, zatiaľ čo tou druhou ma stále pevne držal za ruku. Cítila som, ako mi pomaly začínala byť zima. Po lícach mi tiekli slzy a ja som pred ním plakala a bolo mi to jedno.
No zrazu sa stalo niečo hrozné. Nemohla som sa poriadne nadýchnuť a začínalo mi byť zle. Mirov stisk na mojom zápästí len zosilnel a ja som počula, že ďalej pokračoval vo svojej reči, no nedokázala som vnímať, čo hovoril. Snažila som sa dýchať pomaly a zhlboka.
Keď sa do mojich pľúc konečne dostal kyslík, uľavilo sa mi. No ešte stále mi bolo zle. A navyše, mala som pocit, že mi Miro chce zlomiť ruku. Snažila som sa ju vythrnúť z jeho zovretia, pretože som si nemyslela, že niečo dokážem povedať. Keď sa mi to po niekoľkých pokusoch podarilo, chytila som sa za bruško a pevne som k sebe pritisla viečka. Mojim telom sa začala šíriť obrovská bolesť. Nedokázala som sa sústredť na nič, len na nekončiacu a stupňujúcu sa pichľavú bolesť v mojom brušku.
S bolesťami som padla na kolená do snehu a pevne som sa držala za bruško. Nedokázala som vnímať nič. Bolo mi zima a zle. Nevedela som, čo sa so mnou deje. Posledné, čo som zachytila pred tým, než som sa ocitla v úplnej tme bolo to, ako ma niekto berie na ruky.
Prebudila som sa v nemocnici. Poznala som to podľa nepríjemného pachu a otravného pípania prístrojov. Unavene som otvorila oči a zbadala som Mira, ako sedí na stoličke vedľa mojej postele. Hlavu mal položenú na svojich zložených rukách a pokojne spal. Všimla som si, že mal oblečené niečo úplne iné, ako na tej chate. Vonku bola rozhodne noc, pretože na chodbe bolo až moc ticho.
Opatrne som ho rukou pohladila po tej jeho. Všimla som si, že sa hlboko nadýchol a následne pomaly zdvihol svoju hlavu. Rukami si pretrel oči a snažil sa nájsť toho, kto ho zobudil. Smutne sa na mňa usmial, keď videl, že som sa prebrala.
"Vydesila si ma, keď si tam odpadla. Nevedel som, čo mám robiť, tak som ťa doviezol sem. Myslel som, že ma porazí. Nevedel som, čo s tebou je," hovoril smutne a vydesene zároveň.
"Ako dlho som už tu?" opýtala som sa ho chrapľavo a následne som zakašľala. Podal mi pohár vody zo stolíka a pomohol mi napiť sa. Vďačne som sa na neho usmiala a nechala som ho, nech ho odloží naspäť.
"Dva dni," odpovedal a posasdil sa na stoličku. Videla som, že ho niečo trápi. Nedokázal sa mi pozrieť do očí a neustále sa hral s lemom svojej mikiny.
"Tak hovor," zašepkala som a čakala som na to, čo mi povie. Chytil ma za ruku a smutne sa mi pozrel do očí. Prstom prešiel po niekoľkých rezných ranách na mojom zápästí a mne bolo v tú chvíľu jasné, že už vedel všetko. Bolo mi jasné, na čo sa chcel opýtať a vedela som, že z tohto sa len tak ľahko nevykrútim.
"To kvôli mne si si takto ubližovala? Kvôli mne si sa rezala? Kvôli mne si odmietala jedlo?" opýtal sa ma smutne a po líci sa mu skotúľala slza. Mlčala som. Nepotreboval počuť odpoveď, už ju vedel. A pre mňa nemalo zmysel zatlkávať. Už to bolo aj tak jedno. Vedel pravdu.
"Bože, ja som tak strašný kokot," zašepkal naštvane a pevne v ruke zovrel svoje vlasy. Vedela som, že ho to štve. Prvýkrát za dnešný večer som sa mu pozrela do očí. Prekvapene som vypúlila tie svoje, keď som poriadne videla jeho oči. Obrovské kruhy pod očami od únavy a nedostatku spánku. Oči podliate krvou a červené, mierne napuchnuté. Pravdepodobne od plaču. A lesk v jeho nádherných hnedých očiach zmizol. Hnedá akoby zoslabla. Akoby začala pomaly blednúť.
"Mrzí ma to," zašepkal chrapľavo a pevne ma chytil za ruku. "Mal som ti o všetkom povedať skôr. Mal som ti to povedať. A ver mi, že som ti to chcel povedať aj za cenu, že odo mňa odídeš a že ťa stratím. Ale chcel som, aby si vedela celú pravdu. A chcel som byť ten kto ti ju povie. A povedal by som ti všetko. Stále ti chcem povedať všetko, ale..." zasekol sa uprostred vety a palcom prešiel po mojej dlani. Pozrel sa na mňa uslzenými očami a s pohľadom upretým do mojich očí pokračoval. "Ale bojím sa, že by to už nemalo význam. Bojím sa, že aj keby som ti povedal všetko, nebudeš moja. Bojím sa, že som ťa stratil už navždy." Nevedela som, čo mám na to povedať. Nedokázala som racionálne myslieť. Bála som sa znova mu veriť a zároveň to bolo to jediné, čo som chcela. No nevedela som, či by to bolo správne rozhodnutie. A práve teraz nebol čas na veľké rozhodnutia.
Ruku som položila na jeho líce a prstami som ho začala nežne hladiť. Videla som, ako spokojne privrel oči. Pousmiala som sa. Aj napriek tomu, že bolo veľmi ťažké uveriť jeho slovám, videla som na ňom, že ho to mrzí.
"Kedy si naposledy poriadne spal?" opýtala som sa ho starostlivo a bruškom prsta som opatrne prešla popod jeho oko. Slastne ich privrel a na chvíľu sa odmlčal.
"Keď si naposledy spala v mojom náruči," odpovedal bez zaváhania a pozrel sa na mňa. Vedela som, že je neskutočne unavený. "Nespával som moc dobre po tom rozchode. Mával som nočné mory alebo som nemohol spávať vôbec. Chýbalo mi tvoje telíčko tak pevne natisnuté na mňa a vedomosť, že si moja. A trápili ma aj výčitky a hrozné depresie. A občas som bol až moc opitý," priznal len veľmi neochotne a previnilo sklopil hlavu. Vedel, že toto som neznášala najviac. Bolo mi vcelku jedno, koľko toho vypil, pokiaľ sa mu nič nestalo a bolo to ešte stále v rámci určitej hranice. Sklamane som si povzdychla a stiahla som ruku z jeho líca. Nie, nehnusil sa mi. Ale vyvolával vo mne zmiešané pocity. Na jednu stranu som ten rozchod už od začiatku ľutovala. No na druhú som vedela, že to bola správna vec. Utešovala som sa najmä tým, že bude šťastný. No nebol. A mňa to zasiahlo viac než som si bola ochotná priznať.
"A posledné noci som sem. Nedokázal som poriadne zaspať, pretože som sa o teba šialene bál. Prisahám, keď si odpadla a mne rovno pred očami, nevedel som, čo budem robiť. Uvedomil som si vtedy, že si pre mňa všetko. Nepohol som sa od teba ani na krok. Ledva ma Paľo prehovoril, aby som sa šiel prezliecť a osprchovať. Vravel, že nebude pre teba príjemné, keď ma po prebudení zbadáš a budem celý smrdieť. Dosť často tu bol so mnou. Potreboval som nejakú oporu. A veľa sa toho zmenilo. No nezáležalo na tom, že cez deň bol so mnou. Keď všetci odišli, ostal som tu sám a opäť na mňa doliehali všetky tie výčitky a teraz sa k tomu pridalo ešte aj toto," prstom oparne prešiel po mojom zápästí a po povzdychu pokračoval ďalej, "a ja som nedokázal ani len zažmúriť oko. Podarilo sa mi to vždy len na pár minút a potom ma vždy niečo prebralo. Musel som na teba dávať pozor. Nechcel som, aby sa ti kvôli mne znova niečo stalo." Sklopil hlavu a trhane dýchal. Opatrne zdvihol moju obviazanú ruku z postele a nežne na ňu pritisol svoje popraskané pery. Pousmiala som sa a opatrne som mu nadvihla hlavu. Zadívala som sa do jeho očí a následne som bola rozhodnutá.
"Tak poď ku mne a pokús sa aspoň trochu sa vyspať, dobre? Ja sľubujem, že tu budem pri tebe a že ma môžeš držať tak pevne ako chceš," zašepkala som stále chrapľavo a pozerala som sa na neho. Videla som v jeho očiach opäť plápolať plamienky nádeje.
"Ale nehľadaj, prosím, za tým nič viac. Len chcem, aby si sa vyspal. A pokiaľ je toto jediná možnosť, no..." nechala som vetu vyznieť do prázdna. Sledovala som, ako pomaly prikývol a následne sa postavil zo stoličky, na ktorej doteraz sedel. Vyzliekol si mikinu a položil ju na stoličku. Len vo voľnejšom tričku a teplákoch prešiel ku mne. Opatrne si ľahol na posteľ ku mne a pritiahol si ma do svojho objatia. Opäť som cítila jeho pevné paže na svojom páse. Opäť som sa tisla na jeho pevné telo. Opäť som bola obklopená jeho vôňou. A opäť som na krku cítila jemné bozky. Privrela som oči a pritúlila som sa k nemu. Oboch som nás prikryla prikrývkou, ktorú som mala a unavene som sa pozrela na Mira.
"Dobrú noc," zašepkal a nežne ma pobozkal na čelo. Usmiala som sa a následne som hlavu položila na jeho hruď. Nechala som sa ním hladiť po tele a pomaly som sa opäť vydala do ríše snov. Nevedela som, čo nám alebo mne prinesie ďalšie prebudenie, no teraz som si užívala chvíľu strávenú s ním. Bola pre mňa totiž veľmi vzácna.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement