#10 - The Morning After

8. december 2015 at 15:01 | MiSSi |  The Heartbreak Story
|The Heartbreak Story|Original|Chapter Ten|

Prebudila som sa sama v posteli. Miesto na posteli vedľa mňa bolo prázdne a Miro sa nenachádzal ani nikde v izbe. Prevalila som sa na posteli a povyťahovala som sa. Posadila som sa a prikrývku som si pevne pritisla na prsia. Na nočnom stolíku vedľa postele som našla papier. Nahla som sa, zobrala som si ho a začala som čítať.
"Som dole, robím nám raňajky. Pokojne mi môžeš prísť pomôcť."
Usmiala som sa sama pre seba, papier som odložila vedľa seba na posteľ a pohľadom som v izbe hľadala niečo, čo si dám na seba. Na zemi kúsok od postele sa povaľovalo Mirove tričko, ktoré mal včera na sebe. Z podlahy hneď pri posteli som si vzala svoje nohavičky a obliekla som si ich. Následne som si zašla pre Mirove tričko a aj to som si obliekla. Takto oblečená som sa vybrala za Mirom do kuchyne.
"Dobré ránko," zamumlal Miro, len čo som vošla do kuchyne. Ešte stále bol otočený ku sporáku a kuchynskej linke. S úsmevom na perách som k nemu prešla a dala som mu jemný a nežný bozk na rameno. Otočil sa a keď ma videl stáť tam iba v jeho tričku, pritiahol si ma čo najviac k sebe a vášnivo ma pobozkal na pery.
S úsmevom som sa od neho odtiahla a zahľadela som sa mu do očí. Opäť sa na mňa usmial a za boky si ma zdvihol do vzduchu. Posadil ma na kuchynskú linku blízko pri sebe a ruku mi položil na stehno. Jemne ma po ňom hladil a zatiaľ nám pripravoval omeletu.
"Neublížil som ti včera? Nechal som sa trošku uniesť," opýtal sa ma s nádychom červených líc. V momente som farbou mojich líc mohla konkurovať akejkoľvek paradajke.
"Nič mi nie je," odpovedala som mu potichu a hanblivo. Opäť som sa cítila rovnako ako keď som ho prvýkrát videla polonahého.
"Včera mi bolo s tebou úžasne," zašepkal a dlaňou prešiel po mojom stehne. Usmial sa na mňa a vtesnal sa medzi moje stehná. Ruky mi položil na boky a oprel čelo o to moje. Zahľadel sa mi na pár sekúnd do očí a následne natlačil svoje pery na tie moje. Mal ich v zajatí svojich vášnivých bozkov, zatiaľ čo ma rukami na bokoch čoraz viac tlačil na seba, akoby chcel, aby sme opäť boli jeden. Rukami som ho objala okolo krku a ponorila som sa do jeho bozkov. Užívala som si naše spoločné chvíle akoby každá z nich mala byť poslednou. A zároveň som vôbec nechcela myslieť na to, že ho môžem stratiť. Nechcela som byť bez neho. Pripadala som si pri ňom tak kompletná ako nikdy. Akoby bol chýbajúcim kúskom mojej skladačky.
Pomaly a neochotne sa odtiahol od mojich pier a rukou ma pohladil po líci.
"Užil som si to. Tá chata a potom tak úžasné milovanie," zašepkal a nežne ma pobozkal na čelo. Usmiala som sa a prikývla som. Ráno som nikdy nebola moc výrečná a on to chápal. Neptreboval odo mňa počuť veľa.
"Zlato?" zašepkala som mu do ramena, na ktoré som si položila hlavu a rukou som ho pohladila po odhalenej hrudi. Mlčal, čím mi dal najavo, aby som pokračovala. Premýšľala som. Chcem mu povedať, že ho ľúbim alebo si to zatiaľ ešte nechám pre seba. "Tiež som si to včera užila." Nakoniec som si to nechala pre seba. Viem, že ako prvý to povedal on, no nemyslím si, že si to uvedomuje. Tak si radšej počkám, kým mu to poviem. Obávam sa totiž, že by to nepovedal. A hoci to nepotrebujem počuť, stačí mi, keď mi to dokáže svojimi činmi, predsa len, je krajšie, keď viete, že vám tie city dokáže vyznať a nie len dokázať.
"Pomôžeš mi? Naraňajkujeme sa hore," opýtal sa a následne ma zložil z kuchynskej linky. Prikývla som a začala som hľadať taniere.
Za ruku ma viedol po dome, obaja sme si niesli svoje raňajky do jeho izby. Dúfala som, že cestou nestretneme žiadneho z jeho súrodencov. Nie že by som ich nemala rada, len by som sa cítila celkom divne keby ma videli ráno len v jeho tričku. A ešte ak nás včera počuli. No, nebolo by to pre mňa práve najpríjemnejšie stretnutie.
Otvoril dvere a pustil ma dnu ako prvú. Následne ich zatvoril za nami a spolu so mnou prešiel ku posteli na ktorú sa posadil. Usmial sa na mňa a poprial mi dobrú chuť.
Oba taniere položil na stôl a opäť prešiel ku mne na posteľ. Ľahol si a mňa si stúlil do objatia. Nežne ma rukou hladil po chrbte a po stehnách, čo bolo pre mňa príjemné.
"Naozaj nie si ešte hladná? Nezjedla si toho moc," opýtal sa ma pre istotu. Vedela som, že nebol nadšený z toho, ako málo jem. No to bol pre mňa už proste zvyk. Nedokázala som zjesť viac ako pár lyžičiek akéhokoľvek jedla.
"Nikdy toho nezjem veľa, tak sa neboj," odpovedala som mu a viac som sa k nemu pritúlila. Prikývol a naďalej sme ležali v pevnom objatí na jeho posteli.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama