Reason #5 Our mornings

5. august 2014 at 14:00 | MiSSi |  15 Reasons I love you
|15 Reasons I love you|Teen Wolf|Stiles+Derek [Sterek]|5.chapter|

Opatrne som vyšiel z postele, v ktorej sa ešte stále rozvaľoval Stiles, a len čo som zo zeme zobral svoje boxerky a obliekol sa, zišiel som do kuchyne, aby som nám zrobil raňajky.
Keď som mal pripravené všetky potrebné veci na palacinky, ktoré si Stiles po včerajšku výnimočne zaslúžil, pustil som sa do našich raňajok.
Akurát som na stôl pokladal posledné potrebné veci, keď do kuchyne vošiel rozospatý Stiles v mojom tričku a svojich boxerkách. S úsmevom som ho posadil za stôl, položil som pred neho kávu a venoval som mu nežný bozk na krk.
"Ránko, baby boy," zašepkal som do pokožky na jeho krku a s hrdým úsmevom som obdivoval odtlačok mojich zubov na jeho krku. Teraz bol už definitívne iba môj.
"Mhm.. Ránko, baby," zašepkal a hlavu zaklonil dozadu. Nežne som ho pobozkal na pery a palcom som prešiel po jeho lícnej kosti.
"Si v poriadku? Nezranil som ťa? Nebolo to... príliš?" opýtal som sa ho starostlivo a rukami som skĺzol na jeho ramená.
"Som okay, Derek. Nezranil si ma. Nie, len asi nebudem môcť sedieť v škole na zadku," zasmial sa a dlaňami prešiel po mojich predlaktiach.
"Prepáč," zašepkal som ospravedlňujúco a pobozkal som ho do vlasov. "Ale zrobil som nám palacinky," dodal som a s úsmevom som sa od neho odtiahol. Obišiel som stôl a sadol som si hneď oproti nemu na svoje zvyčajné miesto.
"Jedz, potom sa pôjdeme obliecť a zaveziem ťa do školy," povedal som s úsmevom a posunul som k nemu marmeládu.
"Nemusíš," zaprotestoval a následne si odpil z kávy.
"Aj tak musím ísť za Deatonom, sweetie," odvetil som a vážne som sa na neho pozrel. Povzdychol si, ale napokon prikývol. Bez ďalších rečí sme dojedli raňajky a následne sme sa spoločne vydali do mojej izby, ktorá bola prakticky našou, nie mojou.
Len čo sme vošli do spálne, Stiles automaticky zamieril do kúpelne, aby sa osprchoval. Pousmial som sa. Zvyky sa vážne ťažko porušujú.
"Vieš, že teraz už budeš stále voňať ako ja?" opýtal som sa ho s úsmevom a ruky som omotal okolo jeho pasu. Nosom som prešiel po jeho krku a nasal tak jeho vôňu zmixovanú s tou mojou. Rukami som 'nenápadne' vošiel pod moje tričko, ktoré mal na sebe oblečené, a nežne som ho pohladil po brušku.
"To už je asi zvyk," zašepkal Stiles ešte stále rozospato a dlane položil na moje ruky. Pousmial som sa a oboch som nás otočil smerom k skrini, ktorej polovica už patrila Stilesovi.
"Yeah, ale teraz si už oficiálne iba môj, takže ani nepremýšľaj nad tým, že by si sa to snažil zakryť," zašepkal som mu výhražne do uška a končekom prsta som prešiel po odtlačku mojich zubov. Stiles tichučko zastenal, pretože mu hneď došlo, ako som to myslel.
"Som iba tvoj. Nikto iný. Iba ty," zašepkal Stiles chrapľavo a hlavu zaklonil dozadu. Položil ju na moje rameno a otočil tak, aby mal tvár natlačenú na môj krk.
"Choď sa obliekať, pretože pokiaľ nie, dneska už do školy nepôjdeš," zavrčal som mu do ucha a o krok som od neho ustúpil. Stiles sa ticho zasmial a okamžite prešiel ku skrini.
Aj napriek tomu, že som nenávidel, ako ma Stiles každé ráno trápil, neskutočne moc som miloval každú jednu sekundu našich spoločných rán. Nie, že by som mu to niekedy povedal.
 

2 people judged this article.

Comments

1 Kris Kris | Email | Web | 8. august 2014 at 11:37 | React

Já se omlouvám, komentuju to pozdě. Měla jsi pravdu, jakmile jsem na ten seriál začala dívat, už nedělám nic jiného.
Ale to nic nemění na tom, že tahle povídka je perfektní. Neuvěřitelná, abych byla přesná. ♥
To, jak popisuješ detaily, jak se to krásně čte, jak od toho nemůžu odtrhnout oči a přeju si, aby to byla skutečnost... smekám. Vážně, klobouk dolů, moje spisovatelko.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement