Reason #2 Your hugs

2. august 2014 at 14:00 | MiSSi |  15 Reasons I love you
|15 Reasons I love you|Teen Wolf|Stiles+Derek [Sterek]|2. chapter|

"Čo sa stalo? Kde je? Ako na tom je? Je v pohode?" vyštekol som na Scotta otázky, hneď, ako som vošiel do Sheriffovho domu. Hrudník sa mi splašene nadvihoval a oči mi začali žiariť na červeno. Scott sa na mňa pozeral s obavami v očiach a roztrasenú ruku mi položil na rameno.
"Derek, upokoj sa, pretože v takomto stave ťa k nemu v žiadnom prípade nepustím," zašepkal výhražne a svojimi zlatými očami sa ma snažil vydesiť. Muselo mu byť jasné, že to na mňa nemá žiaden účinok.
"Nemôžem, Scott, nedokážem to ovládať. Stilesovi sa niečo stalo. Ja neviem čo a ani ako na tom je," zavrčal som a vyceril som na neho moje tesáky.
"Okay, len sa pokús trošku to držať pod kontrolou a nezabiť nás alebo jeho." Prikývol som a čakal som, čo ďalšie povie a kedy mi už konečne prezradí, kde je Stiles.
"Je vo svojej izbe. Má len pár škrabancov a modrín, no horšie je, že nikomu nedovolí dotknúť sa ho a pozrieť sa na neho poriadne. A neustále dookola šepká tvoje meno. Akoby to bola nejaká mantra alebo čo." Stratil som kontrolu a zavrčal som. Odhodil som od seba Scotta a urýchlene som sa rozbehol do Stilesovej izby.
Len čo som otvoril dvere, okolo krku sa mi ovinuli niečie paže a pevne ma stisli. Bol som pripravený zaútočiť, ale len čo som zacítil známu vôňu Stilesa, pevne som okolo jeho bokov ovinul svoje ruky a tvár som zaboril do jeho krku. Nosom som nasával jeho vôňu a uisťoval som sa tak, že mu nič nie je. Naozaj mal len pár škrabancov a modrín, ale ani to by mi nebránilo vystopovať tých hajzlov, ktorí na neho položili ruky. To len Stiles, ktorý niečo mrmlal do môjho krku, ma držal na mieste.
"Tvrdil, že už ťa nikdy neuvidím. Že už ťa hľadajú jeho najlepší ľudia. A že to dlho trvať nebude," šepkal mi zúfalo Stiles do krku a celý sa pri tom triasol. "Bože, Derek, tak strašne moc som sa bál, že ťa stratím." Odtiahol som sa od neho len na taký kúsoček, aby som sa mu mohol pozrieť do očí. Vedel som, že ešte stále žiaria na červeno a že som sa premenil. Nezáležalo mi na tom, pretože Stilesovi by som vedome nikdy neublížil.
"Baby boy, som tu. Som tu a už nikomu nedovolím, aby ti ublížil. A rozhodne sa nechystám nikam ísť," zašepkal som, pozerajúc sa do jeho hnedých očí. Chveli sa a leskli od zadržiavaných sĺz.
"Sľubuješ?" opýtal sa ma tak potichu, že nemať perfektný sluch, nepočul by som ho.
"Sľubujem," sľúbil som úprimne a jednu dlaň som položil na jeho líce. "Sľubujem," zopakoval som a opatrne som pritisol svoje pery k jeho čelu.
"Dobre, pretože ja ťa nechcem stratiť," zašepkal a jednu ruku mi položil na líce. Palcom nežne prešiel popod moje oko a so záujmom sledoval, ako sa mením. Zavrel som oči a zhlboka som dýchal. Vedel som, že teraz sa mu už nič nemôže stať. Keď som znova otvoril oči, Stiles sa na mňa žiarivo usmieval a palcom prechádzal po mojej lícnej kosti.
Svoje ruky som presunul na jeho stehná a bez akejkoľvek námahy som ho zdvihol do vzduchu. Stiles mi so smiechom obtočil nohy okolo pása a hlavu si položil na moje rameno. Cítil som, ako mi ruky obtočil okolo krku a prstami ma začal nežne hladiť po šiji.
Spolu s ním na rukách som prešiel až k jeho posteli, kde som si ľahol. Stiles si pohodlne ustlal na mojej hrudi a jednu nohu prehodil cez moje boky. Jednu ruku mal dlaňou položenú na mojej hrudi, zatiaľ čo tú druhú som v dlani zvieral ja.
"Vieš, na čo som myslel, keď mi Scott povedal, že ťa uniesli?" opýtal som sa šeptom a palcom som ho pohladil po ruke. Stiles záporne pokrútil hlavou a zdvihol ku mne svoj zvedavý pohľad.
"Na to, že ma už možno nikdy neobjímeš," odvetil som úprimne. Nebál som sa priznať, ako veľmi milujem jeho objatia. Nebál som sa to priznať, pretože toto je Stiles. Pretože pri ňom som sa nemusel báť.
 

2 people judged this article.

Comments

1 Kris Kris | Email | Web | 3. august 2014 at 19:56 | React

ouch.
MiSSi, you know...
shit.
I don't know.

To, co jsi mi právě způsobila, to je regulérní okrádání o kyslík!
Kdybys jen věděla, jak moc si tvoje psaní užívám, protože je originální, barvité a v tomhle případě až moc roztomilé.
Fakt bych si přála mít někoho, jako je Derek. Nemusí to být nutně vlkodlak, ale tady jsi ho popsala fakt dobře, sen každé ženy i některých mužů.
Závidím jim tu lásku a tobě ten talent na psaní. ♥

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement