Lies

13. october 2013 at 17:15 | MiSSi
|Lies|One Direction|Liam+Harry [Lirry]|

Celou obývačkou sa niesol smiech. Louis opäť povedal jeden zo svojich skvelých vtipov. Zašklbali mi kútiky úst a ja som sa s tichým ospravedlnením zdvihol zo sedačky. Zo stolíka som zobral svoju šálku a vydal som sa do kuchyne.
Do kanvice som nalial vodu a následne som ju dal variť. Zo skrinky nad dresom som vytiahol krabičku so zeleným čajom a následne som z nej vytiahol vrecúško, ktoré som dal do šálky.
"Si v pohode?" ozval sa za mnou Liamov starostlivý hlas a následne sa mi okolo pasu ovinuli jeho pevné paže. Na krku som mohol cítiť jeho horúci dych a o chvíľku neskôr aj nežný bozk.
"Som v pohode," zašepkal som a pod náporom výčitiek som k sebe pevne pritisol viečka. Prosím, povedz mi, že si v tom počul to volanie o pomoc. Prosím...
"Dobre. Ale ak by si nebol povedal by si mi to, však?" Nežne ma pohladil po vychudnutom brušku a ešte viac sa natisol na môj chrbát.
"Samozrejme," odsúhlasil som mu to s falošným úsmevom. Ach, Liam, keby si len vedel....
***
Zadíval som sa na seba do zrkadla, ktoré sa nachádzalo v šatni. Pod očami sa mi rysovali obrovské tmavé kruhy, a nech Lou robila čokoľvek, stále ich bolo vidieť. Liam sa so žiarivým úsmevom postavil za mňa a venoval mi mľaskavý bozk na odhalené rameno. S úsmevom som sa k nemu otočil a ruky som mu ovinul okolo krku. Prstami mi nežne prešiel popod oči, akoby tie kruhy mali zmiznúť, a starostlivo sa na mňa zadíval.
"Som len unavený," zamumlal som a oprel som sa do jeho nežného dotyku. Nezvládam to, Liam...
***
Sedel som za stolom, hneď oproti Liamovi, ktorý jedol vynikajúcu sviečkovú od jeho maminky. Práve sme mali týždeň voľno a s Liamom sme sa zhodli na tom, že bude najlepšie, ak pôjdeme spolu navštíviť najprv jeho rodičov a potom tých mojich.
"Harry, dáš si aj ty?" opýtala sa ma milo Liamova maminka.
Nie, ďakujem. Ja už som jedol," slušne som odmietol a nechal som sa prepaľovať Liamovým čokoládovým pohľadom. Čo neviete, že hladujem?
***
Sedel som na posteli v našej spálni, z notebooku sa šinuli zvuky nejakej depresívnej pesničky a ja som sa utápal v slzách. Oproti mne, na stoličke, sedel utrápený Liam a smutne sa na mňa pozeral.
"Harry, no tak, pššt. Bude to v poriadku, len sa musíš upokojiť. Záleží mi na tebe a nechcem o teba prísť."
"Choď preč," zašepkal som a pozrel som sa na neho s prosbou v očiach. 'Tak mi ukáž, že ti na mne záleží a zostaň.'
Povzdychol si, ale napokon z izby odišiel.
***
Pritúlil som sa k Liamovi vo svojom hrubom svetri s dlhými rukávmi a hlavu som si skryl do jeho krku. Svoje nohy, bezpečne ukryté v hrubých teplých teplákoch som preplietol s tými Liamovými, ktoré boli ukryté iba pod tenkými teplákmi.
Liam pobavene zaťahal za môj hrubý sveter a pevne ma objal okolo pása.
"Je mi zima," zamumlal som mu do krku a venoval som mu naň nežný bozk.
Pokrčil ramenami a dlaňou ma nežne pohladil po stehne. Pravdou však je, že len nechcem, aby si videl moje jazvy.
***
Unavene som si pretrel oči a pretočil som sa na druhý bok, priamo do Liamovej náruče. Bolesť bruška, kvôli ktorej mi Liam nedovolil ísť na koncert bola ešte silnejšia a som s istotou mohol prehlásiť, že mi nikdy nebolo horšie. Pousmial som sa, keď sa mi okolo pásu ovinuli Liamove ruky a pevne ma k nemu natisli.
"Ako ti je?" opýtal sa unavene, ale zároveň aj starostlivo.
"Lepšie, sľubujem," opäť som mu zaklamal.
***
Sadol som si na posteľ vo svojej starej izbe a zdvihol som vyzváňajúci telefón.
"Láska, ako sa máš?" spýtal sa Liam bez pozdravu. Chápem ho, nesmie spolu už týždeň, čo je na nás dvoch tá najdlhšia doba.
"Som okay," odpovedal som, aj keď som veľmi dobre vedel, že v skutočnosti by odpoveď znela takto: 'Chcem zomrieť, Liam.'
***
"Harry, stačilo, aby si mi povedal pravdu. Len raz, Harry. Pomohol by som ti. Lenže teraz môžem len hádať, čo ťa k tomu viedlo." Zúfalý hnedovlasý chlapec ticho prehováral k hrobu svojej lásky. Hlina pred náhrobkom bola čerstvá, a tak bolo jasné, že chlapca pochovali len nedávno.
"Milujem Ťa," zašepkal a prstami nežne prešiel po chladnom kameni, do ktorého bolo navždy vytesané meno jeho jedinej lásky. Smutne zvesil ramená a vydal sa na cestu k prázdnemu domu.
Klamstvá Ťa priviedli na svet, sprevádzali Ťa na každom tvojom kroku a napokon Ťa doviedli až do hrobu.
 

1 person judged this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement