I let you break me

1. september 2013 at 14:29 | MiSSi
|I let you break me|One Direction|Niall+Louis [Nouis]|

V odraze zrkadla som skontroloval či na sebe nemám stopy po Eleanorinom červenom rúži, poprípade či nevidno cucfleky na mojom krku. S úľavou som si vydýchol, keď som zistil, že Eleanor bola natoľko opatrná, že nezanechala ani stopu po rúži, a že jej mejkap kryl úplne dokonale.
Vyzliekol som si bundu, zavesil som ju na vešiak k tej Niallovej a skopol som z nôh svoje Vansky. S úsmevom som sa vydal do obývačky, kde som však našiel iba pustenú telku a otvorený album s našimi spoločnými fotkami, ktorý sa nachádzal na konferenčnom stolíku. Pristúpil som k nemu a zohol som sa pre album, aby som ho mohol dať na svoje miesto. Pri pohľade na fotku som sa však zarazil. Upieral som na ňu svoje modré oči a nemohol som si pomôcť. Moja myseľ sa automaticky spomienkami vrátila do oného momentu. Nepamätal som si síce, kto nás v tú chvíľu vyfotil, ale vtedy som mu bol za to veľmi vďačný. Dnes už to tak nie je. Milujem Eleanor, ale nechcem Niallovi zlomiť srdce. Viem však, že raz mu to budem musieť povedať. Či už chcem alebo nie, viem, že Niallovi to raz budem musieť povedať. A nezáleží na tom, kedy to bude, viem, že mu tým ublížim. Z fotky som skĺzol na slová, ktoré sme tam s Niallom napísali, ešte v ten deň, kedy sme album dostali.
I love you, sweetheart. -Louis xx
Love you too, babe. -Niall xx
Forever Together. -Niall & Louis xx
Slová som však len sťažka mohol prečítať. Atrament bol rozpitý a mne v tú chvíľu došlo, že som tu znova nebol. Nebol som tu vo chvíli, keď ma Niall najviac potreboval.
Album som položil opäť na konferenčný stolík a vydal som sa do našej spálne.
Otvoril som dvere a opatrne som nakukol dovnútra. V spálni sa síce svietilo, ale Niallovu drobnú, štíhlu postavu som nemohol nikde nájsť. Vstúpil som dnu a na posteli som si všimol papier. S nádejou, že je to možno jedna z jeho hier, som k posteli pristúpil a vzal som papier. Vo chvíli, keď som na ňom však uvidel stopy po slzách mi došlo, že to nebude žiadna z jeho hier. Otočil som ho popísanou stranou k mojej tvári a začal som čítať. Zreničky sa mi rozšírili od strachu a údivu. Hneď na to sa však naplnili slzami. Jedna z nich si našla cestu von a po prechádzke dolu mojou tvárou dopadla na päť jednoduchých slov.
I let you break me.
A v tú chvíľu som si uvedomil, čo som stratil... Nehovorí sa snáď, že človek si uvedomí, to čo má až vtedy, keď to stratí?
 

2 people judged this article.

Comments

1 Veva Mirror Veva Mirror | Web | 1. september 2013 at 14:37 | React

Pekné :)

2 Nouis Shipper Nouis Shipper | 19. october 2013 at 17:38 | React

Wow, krásné. Pořádně si mě rozplakal :3
Moc by se mi líbilo pokračování ale záleží na tobě. :3 je to fakt božské :*

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement