P.S. I love U

6. august 2013 at 18:01 | MiSSi
|P.S. I love U|One Direction|Louis+Harry [Larry]|Pokračovanie Tell me it|

"Drahý Louis,
už som to nezvládal. Nevládal som sa pozerať na to, ako si šťastný. Bezo mňa. Nedokázal som sa pozerať na to, ako si šťastný s Eleanor. Nevládal som sa tváriť, že je všetko v poriadku. Pretože nie je, nebolo a nikdy nebude.
Nikdy som neveril na niečo také, ako je pravá láska. No keď som spoznal teba, pochopil som, uveril som, spoznal som.... Zamiloval som sa do teba hneď na prvý pohľad. Pamätám si to dodnes. Ten moment, keď sa naše oči stretli a ja som v žalúdku pocítil ten zvláštny pocit. Pocit menom láska. A stále ho cítim. Kedykoľvek sa naše oči stretnú, každý jeden náš dotyk, či už je náhodný alebo nie, tvoja vôňa, tvoj úsmev, tvoje objatia. To všetko mi spôsobuje hrozné muky, no aj napriek tomu to bolo to jediné prečo som žil.
Môj život bez teba??
Nie, to nejde!! Pretože môj život si TY!
Posledných pár dní to bolo hrozné. Sedel som vo svojej izbe, vo svojej tmavej izbe. Sám a spomínal som. Nespočetne veľa krát som si v hlave prehrával tú chvíľu. Tú chvíľu, kedy som všetko zničil.
Pamätám si to tak jasne, akoby sa to stalo len pred chvíľou. Ten pocit bol neopísateľný. Chvíľkový, ale nádherný. Pocit, akoby mi v tú chvíľu vybuchlo bruško.
Neviem, na čo som vtedy myslel. Snáď na tie sny, v ktorých si cítil to isté. Snáď som len dúfal, že to možno bude ako v mojich snoch. Nebolo, ani zďaleka nie.
Nepremýšľal som nad tým, či je to správne alebo nie. Proste som spravil to, čo som chcel.
POBOZKAL SOM ŤA.
Tvoje pery... Stále si pamätám ich jemnosť a chuť. Sú oveľa jemnejšie a poddajnejšie ako sa na pohľad zdajú byť. Pamätám si, že chutili po jahodách s čokoládou, ktoré si predtým jedol. Stále ich cítim na svojich...
Myslím, že vo chvíli, keď si ma od seba odstrčil mi z nosa spadli ružové okuliare, skrz ktoré som sa na svet doposiaľ pozeral.
Tvoj hlas sa chvel strachom, keď si sa ma pýtal, čo robím.
Bez rozmyslu som vyhŕkol, že ťa milujem.
Sedel si bez pohnutia. Ako socha. Nedýchal si. Bol si v šoku. Hľadel si niekam za mňa, zatiaľ čo ja som sa utápal v tvojich ľadovo modrých očiach.
Skúmal som každučký pocit, ktorý sa v nich mihol. Čakal som kedy sa tam usadí jeden jediný pocit.
Napokon som sa dočkal. Nie však toho, ktorý som tam chcel vidieť. Ten pocit, ktorý som tam zazrel bol hnev.
Všetko som pochopil vo chvíli, keď si zakričal, že ma nenávidíš.
V tú chvíľu všetko zmizlo.
Zmizli farby, ktorými som si vyfarbil svoj svet.
Zmizla moja duša, bez ktorej som len hmotná schránka bez života.
Zmizlo naše priateľstvo. Zmizlo 'Hazza and Lou'. Zmizol Larry Stylinson.
Zmizol aj ten najslabší plamienok nádeje, ktorý ešte vždy tlel v mojom srdci.
Vo chvíli, keď si zmizol TY, zmizol aj môj ŽIVOT.
Cítil som, ako mi srdce puká na malinké kúsky.
Cítil som, ako ich jemný vánok, ktorý sa za oknom hral s lístím, odnáša preč.
A vedel som, že jediný, kto ich dokáže pozbierať a znova zlepiť si TY.
Ale taktiež som vedel, že to sa nestane.
Namiesto toho, aby som čelil svojím problémom, zbabelo som pred nimi utiekol.
Viem, som zbabelec, ale nedokážem čeliť problému, na ktorý nemám sily.
Od okamihu, kedy som zničil naše priateľstvo ubehlo už pár dní.
A čo sa zmenilo?
NIČ.
Azda len to, že som konečne našiel silu a odvahu na, v mojich očiach, jediné riešenie nášho problému.
Viem, že to, čo spravím je zbabelé, ale účinné.
Sedieť tu, na mojej posteli, sám a držať v rukách našu prvú spoločnú fotku ma iba utvrdzuje v mojom rozhodnutí.
Prosím, nezabudni na mňa.
Dúfam, že to, čo som spravil a to, čo spravím nezničí tie pekné spomienky, ktoré na mňa máš.
Dúfam, že sa stretneme.
Buď, prosím, šťastný a v žiadnom prípade sa neobviňuj za to, čo spravím.
Odkáž, prosím, chalanom, že ich mám rád.
Budete mi všetci chýbať. Strašne moc.
Ale už som rozhodnutý a nemienim to zmeniť, či vzdať.
Zbohom....
S láskou,
Harry xx
P.S. Milujem Ťa. Navždy."
Snáď po stý krát si Louis prečítal Harryho list na rozlúčku.
Snáď po stý raz si nadával za to, že mu povedal, že ho nenávidí.
Nevedel, čo cíti. Bol zmetený.
No, keď si uvedomil, čo v skutočnosti cíti, bolo príliš neskoro.
Našťastie, si Liam zachoval ako tak chladnú hlavu a zavolal záchranku, ktorá Harrymu 'zachránila' život.
Nedokázal si predstaviť, že by ho už nikdy nevidel.
Nedokázal si predstaviť, že by už nikdy nepočul jeho hlasný a zvonivý smiech.
Nedokázal si predstaviť, že by už nikdy nepočul jeho chrapľák.
Nedokázal si predstaviť, že by už nikdy nevidel jeho zelené oči.
Nedokázal si predstaviť, že by už nikdy nevplietol svoje prsty do tých dokonalých, neposedných kučeravých vlasov.
Nedokázal si predstaviť SVOJ ŽIVOT bez NEHO.
Hlavu si položil na nemocničné lôžko, na ktorom ležal Harry a rukami si vošiel do vlasov. Prsty pevne zovrel v päsť a naplno sa oddal slzám a vzlykom.
Nemal pojem o okolitom svete, či o čase. Mohlo to trvať minúty, ale taktiež hodiny, než sa upokojil natoľko, aby bol schopný vnímať niečí nežný dotyk vo svojich vlasoch.
So strachom zdvihol svoju hlavu do vzduchu. Nevedel, čo má očakávať. To, čo videl, ale rozhodne nečakal.
Prekvapene, vystrašene, neveriaco, nahnevane a zároveň nežne sa pozeral do jeho zelených očí.
Sedel tam ako socha. Neschopný akéhokoľvek pohybu.
Nedokázal sa nadýchnuť.
Zbledol.
"Boo?" zašepkal vystrašene Harry. Nespoznával svoj hlas. Bol o niečo nežnejší, jemnejší a chrapľavejší ako predtým.
Louis sa konečne prebral zo svojho tranzu, vyskočil na nohy a Harryho pevne objal. Po tvári sa mu opäť začali kotúľať slzy. Tento krát to ale boli slzy šťastia.
Svojimi, od sĺz, slanými perami vyhľadal tie Harryho rozpraskané a spojil ich do nežného bozku.
"P.S. Milujem ťa," zašepkal Louis vo chvíli, keď sa od seba odtiahli kvôli nedostatku kyslíka.
"Navždy," zašepkali s Harrym naraz a svoje slová stvrdili ďalším nežným bozkom.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement